Sloboda je pojem, ktorým sa zaštiťujú politici každého razenia, pod jej zástavou sa vedú vojny aj vášnivé filozofické spory. Politický filozof Isaiah Berlin sa toto vznešené slovo pokúša priblížiť poukázaním na jeho dve poňatia, pozitívne a negatívne: slobodu od a slobodu k. Text Marie Kasmirliovej z kanadského magazínu Aeon prekladá Martin Makara.

Ľudia na zhromaždeniach síce volali po slobode, nedali si však pozor, v akom význame. Preto mohli požadovať slobodu (zbavenú rodinkárstva a protekcionizmu), no namiesto nej dostali slobodu (bez rovnosti a solidarity). V dôsledku tejto nepozornosti sa mohlo zdať, že spoločenský vývoj nasledujúci po 17. novembri splnil svoj cieľ – prišla sloboda. Mali by sme sa však pýtať: Aká sloboda a pre koho?

Už roky politici vyplakávajú nad tým, ako je vraj na Slovensku daňovo-odvodové zaťaženie vysoké a ako berie pracujúcim možnosť v čistom zarábať viac. Hlavne ak s návrhmi na zníženie zaťaženia, neprichádzajú aj reálne návrhy ako zmeniť nastavenie verejných financií a sociálnej poisťovne.

Odpoveď môžu dať len konštruktívne diskusie technikov a humanistov, a schopnosť empatie pre odstránenie deštruktívnych noriem správania sa. Dnes píše Martin Beličák.

Dnes píše Martin Beličák: Môžeme sa rozhodnúť mať lyžiarske strediská ako veľké mestá so všetkým ako v naozajstných mestách alebo nechať pôsobiť kolorit prírody, bez ktorej lyžovačka nie je lyžovačkou.

Dnes píše Ján Košč: Ak niekto pred rokmi pracoval v bankovom sektore, dokonca aj na tej najnižšej pozícií kdesi za priehradkou v pobočke, bol považovaný za človeka, ktorý mal šťastie. Lenže, všetko sa akosi zmenilo a v poslednom čase vyplávali na povrch informácie, že pracovať v bankovom sektore už nie je vôbec taká lukratívna záležitosť ako pred rokmi.

Newer Posts